FRANCÚZSKY BULLDOG

Celkový výzor:
Aj pri svojej malej postave je to silný pes, s krátkou lebkou, zavalitý s hladkou srsťou, krátkym a tupým nosom, vzpriamenými ušnicami a krátkym trupom. Musí mať výzor čulého a inteligentného zvieraťa, s dobre vyvinutými svalmi, dôkladnou stavbou tela a pevnou kostrou.
Hmotnosť:
8-14 kg

Hlava:
Veľmi silná, široká a štvorhranná. Koža na hlave vytvára takmer symetrické záhyby a vrásky. Je charakteristická zmraštením maxilo-nazálneho masívu(hornej čeľuste a nosa). Na širokej lebke takmer zmizol tylový hrboľ. Pysky sú hrubé, trochu uvoľnené a čierne. Horný pysk sa v strede dotýka dolného pysku a úplne zakrýva zuby, ktoré takisto ako jazyk nemajú byť nikdy viditeľné. Profil horného pysku má byť hranatý a silný. Sklon čela tohto psa s krátkou lebkou je silne zvýraznený. Lebka je široká takmer plochá, s veľmi klenutým čelom. Vystupujúce nadočnicové oblúky sú oddelené osobitne vyvinutým vrubom medzi očami. Vrub nesmie pokračovať na čelo ako pri anglických buldogoch. Ňucháč je široký, veľmi krátky, ohnutý. Nosové otvory sú dobre roztvorené, súmerné a smerujú šikmo z dola hore a spredu dozadu. Sklon k rázštepu, ako aj ňucháč, ktorý sa nazýva obrátený, musí umožňovať normálne dýchanie /niesú žiadúce zovreté ňucháče kvôli chronickému chrápaniu/. Chrbát nosa je krátky, široký, so symetrickými vráskami, zvažujúci sa k hornému pysku.

Zuby:
Čelusť a sánka sú široké, štvorhranné a silné. Uhol dolnej sánky musí byť dostatočne otvorený, aby sa mohla v širokej krivke vysunúť až pred čelusť, ktorú obopína. Výbežok sánky /jej nadmerné vysunutie/ a zakrivenie väčšej časti smerom k rezákom je nevyhnutné, ak sa chceme vyhnúť dvom vážnym chybám:- príliš krátkej sánke /podhryz/ – príliš dlhej sánke /predhryz/. Kompletné rezáky oboch čeľustí majú byť uložené v rade a posadené na ne kolmo. Ústne svaly sú dobre vyvinuté, ale nevystupujú. Brada je veľmi výrazná a dotvára typický profil hlavy tohto plemena. Čelný sklon (stop) je veľmi výrazný.

Oči:
Majú živý výraz. Sú nízko položené,dosť ďaľeko od nosa, ale najmä od ušníc, tmavej farby, pomerne veľké, guľaté, mierne vystupujúce a neukazujúce ani stopu po bielej farbe, ak sa pes pozerá priamo. Viečka majú byť čierne.
Ušnice:
Majú byť strednej veľkosti, pri koreni široké a na vrchole zaoblené, vysoko nasadené, nesmú byť príliš blízko pri sebe, nesené vzpriamene kolmo voči zemi tak, aby im bol vidieť spredu celý ušný otvor. Koža na ušniciach musí byť jemná a na dotyk nežná.
Krk:
Krátky, silný, mierne vyklenutý, bez laloka.

Telo:
Hrudník je široký, sudovitý, priestranný. Rebrá sú zaguľatené. Chrbát je široký a svalnatý, bedrá krátke a silné. Línia chrbta sa postupne dvíha do úrovne bedier a potom sa rýchle zvažuje k chvostu. Brucho a boky sú mierne vtiahnuté, ale nikdy nie chrtovité. Zadok je ššikmý.
Hrudné končatiny:
Plecia a ramená sú krátke a mohutné, s pevným a dobre vystupujúcim svalstvom. Rameno musí byť krátke, lakeť pevne primknutý k telu, aby lakťový kĺb pri pohybe nevybočoval. Predlaktie je krátke, výrazné, rovné a svalnaté. Zápästie i záprstie má byť pevné a krátke. U jedincov príliš nízkych sa sila zápästia i záprstia stráca. Spredu aj zo strany sú hrudné končatiny rovné a kolmé voči zemi. Labky sú oblé, s pomerne malé, s dobre klenutými prstami „mačacie“, dobre položené na zem, mierne vytočené. Prsty majú byť kompaktné, s vysokými kĺbmi, krátkymi a silnými pazúrmi a dobre oddelené. Vankúšiky sú tvrdé, hrubé a čiernej farby. Pásikové jedince majú mať pazúry čierne, pri strakošoch sa uprednostňujú tmavé pazúry, prípadne sú však aj pazúry svetlejších farieb /celá škála rohoviny/.

Panvové končatiny:
Silné a svalnaté, o niečo dlhšie než hrudníkové končatiny, teda zvyšujúce zadok. Zo strany aj spredu sú rovné a kolmé na zem. Stehno je výrazne svalnaté a pevné. Kolenné a pätové majú byť mierne zauhlené. Päta má byť nižšie nad zemou. Buldoček sa má narodiť bez vlčích pazúrov. Labky sú menej oblé než na hrudníkových končatinách.

Chvost:
Má byť krátky, nízko nasadený, pri koreni silný, zatočený alebo prirodzene zlomený a na konci tenký. Nesený aj v pohybe pod úrovňou chrbtovej línie. U niektorých jedincov spôsobuje atrofia chvostových stavcov jeho skrátenie, alebo je chvost znetvorený stuhnutím stavcov – ankylóza. Chvost sa môže zdať premrštene zmenšený, ale nesmie úpne zanikať. Úplná strata chvostu sa dikvalifikuje. Akýsi zárodok chvostu, ktorý je uložený v priehlbine vzniknutej na zadku, musí byť povaovaný za chybu. Ak je chvost relatívne dlhý, nepresahuje päty, je zalomený a relatívne tenký, môže sa zdať menej ľúbivý, štandard považuje tento za klasický.

Srsť:
Je krátka, hladká, priliehajúca, lesklá a jemná

Sfarbenie:
Pásikavé, strakaté a rovnomerne plavé, pásikavé alebo napásikavé s ohraničenou strakatosťou. Pásikavá je zmes čiernych a hrdzavých chlpov, nie príliš tmavých. Pripúšťa sa v malom množstve biela farba na hrudi, hlave a labkách.Pásikavý pes s veľkými bielymi znakmi musí byť penalizovaný. Pri posudzovaní pásikavej farby sa musíme postaviť proti tendencii dominantnej čiernej farby a ustupujúcej recesívnej hrdzavej farby. Strakatá je srsť s bielym podkladom a pásikavými škvrnami. Psy celobiely sa zaraďujú medzi strakošov. Obaja majú čierne očné okružie. Na tvári nesmie byť ani stopa depigmentácie. Nosová huba musí byť vždy čierna. Podklad osrstenia strakoša nesmie byť bodkovaný – grošovaný, ak toto nieje veľkého rozsahu, cca 6 bodiek, môže sa tolerovať. Plavá pásikavá alebo nepásikavá, so strednou alebo prevažujúcou strakatosťou. Všetky stupne plavej farby sú prípustné od červenej až po bielu kávu. Úplne biely psi sa priraďujú k farbe pásikavý plavák s prevládajúcou bielou strakatosťou. Keď má niektorý pes veľmi tmavú nosovú hubu a tmavé oči s tmavými rasami, tak môže byť u obzvlášť krásnych exemplárov výnimočne tolerovaná určitá depigmentácia v tvári.

Pohyb:
Má byť uvoľnená a oba páry končatín sa majú pohybovať v osi základného postoja.

Vady:
Zovretý nos, zlý vzrast zubov, svetlé oči, lalok, vysoko nasadený alebo nesený, príliš dlhý alebo zarastený chvost, bodkovanie alebo príliš čierne osrstenie, dlhšia srsť, depigmentácia pysku.

Vážne vady:
Z Viditeľné zuby a jazyk, pes s anomáliou chôdze, nadmerná alebo nedostatočná hmotnosť, kravský postoj, francúzsky postoj.

Vylučujúce vady:
Oči rôznych farieb, nosová huba inej farby ako čiernej, zajačí pysk, podhryz, nožnicový záhryz, príliš veľký predhryz, nevzpriamené ušnice, kupírované úšnice, kupírovaný chvost a odstraňované vlčie pazúry na panvových končatinách, čisto čierna farba srsti bez pásikovania, čierna s pálením, iné farby ako stanovuje štandard, kryptorchizmus, monorchizmus, rozštep nosa, vlčie pazúry.
História:
Francúzky buldoček pochádza z Francúzska, ale jeho korene sú v Anglicku.   Pochádza epirienského a rímskeho molosa. Je príbuzný s predchodcami anglického buldoga, s alanskými psami stredoveku a s veľkými a malými francúzskymi dogami. Do Francúzska sa dostal s chudobnými robotníkmi, ktorí tu hľadali prácu, a usadili sa v okolí Paríža. Pôvodne tento francúzky bldoček robil spoločnosť drobným remeselníkom, obľúbený bol u mäsiarov, tkáčov a kočišov, a bol využívaný ku ničeniu hlodavcov v robotníckych štvrtiach, kde títo ľudia žili. V druhej polovici 19. storočia bol krížený s inými plemenami, pravdepodobne s niektorými teriérmi, ale aj francúzskymi dogami.
O tomto šľachtení neexistujú žiadne záznamy. Vďaka svojej povahe a zaujímavému vzhľadu sa tento pes stal skoro obľúbeným spoločníkom aj ľudí z vyšších kruhov. Prvá plemenná kniha francúzskeho buldočka je datovaná rokom 1885, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1898, keď bol taktiež stanovený jeho prvý chovný štandard, ktorý bol počas neskorších rokov ešte niekoľkokrát upravovaný.
Charakteristika:
Francúzky buldoček má sklon chovať sa dominantne k ostatným psom, nie je to však pravidlo. S domácimi zvieratami nemá problémy, pokiaľ sa s nimi zoznámi v nižšom veku. Väčšina týchto psov má rado ľudí a návštevy nadšene víta.  Jeho srsť ani kožné záhyby nepotrebujú prílišnú opateru. Jeho výchova nie je zložitá. Je inteligentný a učí sa veľmi rýchlo, zvlášť keď sa cvičí s dobrou náladou. Aj tak vás ale dokáže pomotať svojím rozkošným výrazom, dôslednosť je preto na mieste. Citlivo vníma intonáciu hlasu.
Francúzky buldoček je dnes chovaný výlučne ako spoločenský pes. Rád behá a vyvádza, ale na dlhé prechádzky veľmi nie je.

Povaha:
Francúzky buldoček je chrakterný, extrovertný, veselý a hravý pes so zmyslom pre humor. Je veľmi inteligentný a dokáže vytrvalo ísť za svojím, keď si niečo zaumieni. Aj keď je odvážny, búrlivý a telesne veľmi tvrdý, má citlivú dušu. Hneď vycíti náladu ktorá panuje doma tvrdé slová si berie k srdcu. Je veľmi prítulný a nerád zostáva sám. Život v kotci nie je pre neho. Patrí do rodiny a chce byť jej súčasťou. Francúzky buldoček je žiarlivý, keď jeho pán venuje pozornosť niekomu inému. Šteká len v nebezpečenstve, takže ak zašteká, venujte tomu pozornosť, cíti niečo nekalé. Väčšina jedincov má dobrý vzťah k deťom.